Ako viesť mladých k tolerancii

Autor: Rada mládeže Slovenska | 4.7.2017 o 9:05 | (upravené 4.7.2017 o 10:18) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  340x

Minimálne od čias Aristotela vieme, že dobré vzdelanie nespočíva len v množstve znalostí. Výchova mladého človeka sa nemá sústrediť len na to, aby niečo vedel – mala by byť zameraná aj na to, aby niekým bol

Absolvent úspešného vzdelávacieho systému z neho nevychádza len nadupaný vedomosťami, ale aj s určitými hodnotami, postojmi a mäkkými zručnosťami.  

Lenže ako „vychovávať k hodnotám“? Tou nepopierateľne najdôležitejšou inštitúciou je v tejto oblasti samozrejme rodina. Ona však tiež má svoje limity. Nie každý má šťastie na inšpiratívnych rodičov, ktorí navyše majú dostatok času a možností venovať sa deťom hneď po skončení vyučovania. Prostredie mimo rodiny má preto významný vplyv, ktorý s rastúcim vekom navyše dramaticky narastá - dominuje pritom orientácia na rovesnícke vzťahy.

Formálne vzdelávanie v školách má tiež možnosti ako naozaj viesť k hodnotám. Hlbšie nahliadnutie do podmienok a vyučovacích procesov na Slovensku však musia rýchlo schladiť optimistov. Mocenská hierarchia v škole (teda absencia partnerského prístupu medzi učiteľmi a žiakmi) a sústredenie sa často na najmä faktografické znalosti rozhodne nie sú najlepšou živnou pôdou pre „výchovu k hodnotám“. Takto to podrobne popísal aj dokument Učiace sa Slovensko či nedávny výskum Štátnej školskej inšpekcie.

Aktérmi vo vzdelávacom systéme, ktorí majú najlepšiu možnosť hodnotovo vplývať na rozvoj mladých ľudí, sú mládežnícke organizácie. Toto konštatovanie presvedčivo potvrdil výskum „Dopady práce s mládežou“, ktorý sme v Rade mládeže Slovenska realizovali na jeseň 2016. Na vzorke štyroch veľkých mládežníckych organizácií (eRko, Slovenská debatná asociácia, Slovenský skauting a YMCA) sme zorganizovali sériu fókusových skupín a pološtruktúrovaných rozhovorov (teda tzv. „kvalitatívny výskum“, plná správa s výskumu TU, skrátená verzia správy TU). Zo získaných dát môžeme jednoznačne konštatovať vysokú mieru vplyvu mládežníckych organizácií na hodnoty a postoje ich členov, ale aj na vývoj ich osobnosti.

Určitý súbor hodnôt totiž patrí často ku kľúčovým princípom jednotlivých mládežníckych organizácií. Výskum ukázal, že ich členovia vykazujú jednoznačnú tendenciu stotožniť sa s hodnotami, ktoré presadzuje organizácia, ktorej sú členmi. Okrem hodnotám špecifických pre rôzne organizácie sú však v hodnotovom vplyve skúmaných organizácií pozorovateľné relatívne veľké prieniky napriek odlišnosti organizácií. Tým zďaleka najvýraznejším z nich je tolerantnosť. Členovia skúmaných organizácií prejavujú silné tendencie k akceptovaniu a prijímaniu rozdielov, k otvorenosti voči druhým a podobne. Členstvo v mládežníckej organizácii tolerancii teda jednoznačne napomáha.

Rozvoj tolerancie sa potvrdil aj pri mapovaní vplyvu mládežníckych organizácií na charakterové vlastnosti. Skúmaní členovia a vedúci mládežníckych organizácií sa zhodli, že členstvo v nich  rozvíja napríklad schopnosť empatie, schopnosť prispôsobiť sa, hľadať konsenzus, odvahu otvoriť sa, ale aj spoľahlivosť, tvorivosť, vytrvalosť, flexibilitu a zodpovednosť. Celkovo z výsledkov výskumu dopadov práce s mládežou vyplýva, že mládežnícke organizácie pôsobia na svojich členov ako komplexné vzdelávacie inštitúcie a majú hlboký dosah na ich postoje, hodnoty či väzby.

Dôvody, prečo sú mládežnícke organizácie tak úspešné v budovaní postojov a hodnotového zázemia svojich členov, ležia v metódach, ktoré používajú. Dôležitým je napríklad uplatňovanie rovesníckeho princípu. Zároveň aktivity prebiehajú v prostredí, ktoré nie je mocensky určené ako v škole (učiteľ verzus žiak). Príznačný je rovnocenný, partnerský vzťah.

Výskum teda ukázal na obrovské pozitívne prínosy mládežníckych organizácií na rozvoj svojich členov. Prirodzenou otázkou by malo teda byť, čo by štát mal robiť, aby im vytvoril priaznivé podmienky na rozvoj. Veľké mládežnícke organizácie totiž  v roku 2017 vykázali spoločne 75 393 členov, čo je síce nezanedbateľné množstvo, ale stále je to málo. Od podmienok, v ktorých by  každé dieťa na Slovensku mohlo získať skúsenosť  v aspoň jednej z týchto organizácií, máme ešte veľmi ďaleko. Problémom je aj výška štátneho príspevku, ktorá predstavuje priemerne 21,97€ na člena a je niekoľkonásobne nižšia od podpory iných druhov aktivít mimo vyučovania (na tému financovania sme napísali samostatný blog TU).

Je preto dôležité, aby v slovenskom vzdelávacom systéme bol vytváraný priestor na organizovanú a dlhodobú prácu s mládežou od dobre fungujúcich organizácií. Tie totiž v ňom majú svoju podstatnú úlohu: Vzdelávajú a vychovávajú spôsobom, ktorý ani škola ani rodina často nevie nahradiť a prezentujú svojim členom komplexný a rôznorodý svet, ktorý je otvorený tomu, aby sa doň mohli aktívne zapojiť. To ich členov robí tolerantnejšími a menej náchylnými k extrémistickým názorom.

Na druhej strane však práve absencia tohto typu vzdelávacích možností vytvára priestor pre „alternatívne“ mládežnícke organizácie – možno podobne kamarátske, ale zároveň prezentujúce jednoduchý pohľad na svet „my“ versus „oni“, spolu s hierarchickou štruktúrou. Bolo by veľmi zlé, ak by Kotlebova mládež a rôzni „branci“ zatienili dôležitú úlohu, ktorú mládežnícke organizácie vykonávajú.

Katarína Čavojská a Matej Cíbik  

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Na náramok treba myslieť, Rusko nemôže zájsť ani na viedenské vianočné trhy

Pavol Rusko je siedmym občanom, ktorý dostal monitorovací náramok bez odsúdenia.

DOMOV

Danko v dume dvoril Rusom, keď prekrúcajú ´68, mlčí

Danko je absolútne mimo reality, ohodnotil proruský sentiment politológ.


Už ste čítali?